Tlačová správa  zo dňa 16.03.2026

Znížená kapacita, horšia orientácia cestujúcich, slabšia predvídateľnosť prevádzky a vysoký nárast poplatkov za využívanie stanice. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) upozorňuje, že súčasná situácia na autobusovej stanici Nivy je dôsledkom rozhodnutí súkromného vlastníka a prevádzkovateľa, nie župy. Ak mala byť zachovaná dopravná obslužnosť územia a primeraná kvalita služieb pre cestujúcich, kraj nemohol zostať nečinný a musel riešiť následky vzniknutej situácie, ktorú nespôsobil.

„Autobusová stanica Nivy je plne v rukách súkromnej developerskej skupiny HB Reavis a prevádzkuje ju súkromná spoločnosť Slovak Lines. Bratislavský kraj nemá žiaden vplyv na jej veľkosť, počet nástupíšť, prevádzkové priestory ani prevádzkový režim. V kompetencii kraja je výlučne organizácia regionálnej dopravy, teda trasovanie liniek, rozsah dopravnej obslužnosti, počty spojov, kilometrové výkony a zabezpečenie toho, aby verejná doprava v kraji fungovala bezpečne, spoľahlivo a predvídateľne,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba.

Kraj sa rozhodol verejne reagovať na tvrdenia, podľa ktorých problémy autobusovej stanice Nivy a následné zmeny v organizácii regionálnej dopravy spôsobila župa. Župa zdôrazňuje, že za zhoršené prevádzkové podmienky na stanici nenesie v plnej miere zodpovednosť súkromný vlastník a prevádzkovateľ.

„Príčinou je rozhodnutie súkromného prevádzkovateľa zmenšiť kapacitu kľúčovej autobusovej stanice v hlavnom meste Slovenska a nastaviť jej prevádzku tak, že prestala zodpovedať potrebám verejnej dopravy,“ uviedol Juraj Droba. Župa podľa svojich kompetencií rieši už len dôsledky vzniknutej situácie tak, aby bola zachovaná bezpečná, spoľahlivá a predvídateľná doprava pre cestujúcich v celom kraji.

Kapacita stanice klesla o desiatky percent

Keď bola autobusová stanica Nivy otvorená v septembri 2021, verejnosti bola predstavená ako moderný a kapacitný terminál 21. storočia. Bratislava tak získala stanicu, ktorá mala byť symbolom vysokého štandardu vo verejnej doprave. Následne však prišlo k rozhodnutiu súkromného prevádzkovateľa zmenšiť priestor vyhradený autobusovej doprave. Podľa kraja nejde o dojem ani o drobnú prevádzkovú zmenu, ale o podstatný zásah do fungovania stanice.

Počet nástupíšť pre odchody klesol z 36 na 19, počet výstupíšť pre príchody z 8 na 2 a počet parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29. V percentuálnom vyjadrení to znamená pokles odchodových nástupíšť o 47 percent, výstupíšť o 75 percent a parkovacích miest o viac ako 68 percent. „Fakty jasne hovoria, že nejde o kozmetickú zmenu ani o drobnú prevádzkovú úpravu, ale o významný zásah do samotnej podstaty fungovania terminálu. Ak niekto zásadne zmenší kapacitu autobusovej stanice, nemôže sa potom tváriť prekvapene, že to má dopad na organizáciu regionálnej dopravy,“ zdôraznil predseda BSK Juraj Droba.

Bratislavský kraj na tento vývoj upozorňoval dlhodobo. Rokovania viedli nielen zástupcovia samosprávneho kraja, ale aj Bratislavská integrovaná doprava (BID) a dopravca Arriva Mobility Solutions (AMS). Výhrady pritom neprichádzali len zo strany objednávateľa dopravy, ale aj od cestujúcich a vodičov autobusov. Na problémy poukazovala aj samotná prevádzková prax. Objavovali sa sťažnosti na meniace sa nástupištia, horšiu orientáciu, slabšiu predvídateľnosť aj zhoršené podmienky na manévrovanie autobusov. Všetky tieto zhoršené parametre zostanú aj po dokončení rekonštrukcie.

Podľa kraja nejde o mediálny spor, o reálny každodenný problém, ktorý sa dotýka cestujúcich aj dopravcov. Napriek tomu súkromný správca autobusovej stanice podľa župy kľúčové nedostatky neodstránil.

Žiadne rušenie spojov, len  úprava konečných zastávok dvoch liniek

Bratislavský kraj odmieta tvrdenia, že v súvislosti so situáciou na autobusovej stanici Nivy dochádza k rušeniu spojov. Podľa BSK sa nekoná žiadne rušenie dopravy ani „33-tisíc zrušených spojov“, ako zaznievalo vo verejnom priestore.

V realite ide o skrátenie dvoch liniek, teda o presmerovanie ich konečnej zastávky z autobusovej stanice Nivy na Bajkalskú a Prievozskú. Spojenie medzi Pezinkom a Bratislavou zostáva zachované a cestujúci neprichádzajú o dopravu do hlavného mesta. Mení sa len organizácia koncovej časti trasy, a to z dôvodu, že stanica už podľa kraja nevie zabezpečiť podmienky, aké má kľúčový terminál zabezpečovať. BSK zároveň vyvracia informácie o rušení linky zo Senca a zdôrazňuje, že ide o nepravdivé tvrdenie zo strany prevádzkovateľa autobusovej stanice.

Bratislavský kraj zároveň pripomína, že má dlhodobú dopravnú stratégiu. „Regionálna autobusová doprava sa má opierať o prestupy, integráciu a efektívnejšie rozloženie dopravných tokov. Kraj má plán udržateľnej mobility, buduje prestupné terminály a posilňuje väzby na železnicu a mestskú dopravu. To však podľa župy nič nemení na tom, že ak má v centre Bratislavy fungovať autobusová stanica, musí byť kapacitná a prevádzkovo zvládnuteľná,“ vysvetľuje Droba.

Poplatky rastú, kraj ich nepresúva na cestujúcich

Bratislavský kraj upozorňuje aj na ekonomickú stránku celej situácie. Cenník za využívanie stanice neurčuje župa, ale súkromný prevádzkovateľ. Poplatok za pár vstup a výstup stúpol od konca roka 2021 z 13,28 eura na 20,74 eura v roku 2026. To predstavuje nárast o 56 percent.

Podľa kraja tak dopravcovia platia každým rokom viac, zatiaľ čo kapacita a komfort stanice klesajú. Aj preto je podľa BSK legitímne pýtať sa, či je takýto model dlhodobo udržateľný a spravodlivý voči cestujúcim aj verejným financiám. Na túto situáciu pritom podľa kraja reagovali aj ďalší dopravcovia. Niektorí už na autobusovú stanicu Nivy nejazdia vôbec.

„Odmietame preniesť nárast cien vstupov a výstupov na autobusovej stanici Nivy na cestujúcu verejnosť. To, čo kraj ušetrí na nevyužitých vstupoch do súkromného terminálu, neberie ľuďom z dopravy. Naopak, tieto peniaze vraciame späť do regionálnej dopravy – do vyššej dopravnej obslužnosti, do posilňovania spojov a do vyššej kapacity tam, kde ju ľudia reálne potrebujú,“ uviedol Juraj Droba.

Bratislavský kraj zdôrazňuje, že regionálnu dopravu napriek uvedeným problémom neutlmuje, ale posilňuje. Od roku 2020 sa počet kilometrov podľa cestovných poriadkov zvýšil z 13,2 milióna na 15 miliónov kilometrov v roku 2025. Ide o nárast o takmer 1,8 milióna kilometrov, teda približne o 13,6 percenta.

Kraj nasadzuje nové autobusy, klimatizované a vykurované vozidlá, stabilizuje vodičov, posilňuje najvyťaženejšie smery a pripravuje ďalšie systémové riešenia. Na viacerých smeroch zároveň supluje regionálnu vlakovú dopravu, aj keď to nie je jeho kompetencia. Vypravenosť spojov je dlhodobo nad 99 percent.

„Súčasná situácia zároveň ukazuje aj širší problém. Strategická verejná infraštruktúra a služby, na ktorých sú závislí obyvatelia kraja, sa v niektorých prípadoch dostali do režimu, kde verejný záujem nie je vždy na prvom mieste. Bratislavský kraj preto bude aj do budúcnosti pri organizácii regionálnej dopravy postupovať s dôrazom na verejný záujem, potreby cestujúcich a spoľahlivosť dopravnej obsluhy,“ uzavrel Juraj Droba.